Násilie, sa v dnešnom konzumnom svete mení na úplne inú podstatu svojho významu. Tam kde za starých čias dokázal vyvolať zimomriavky na tele prvý Drákula z roku 1931, sa dnes hraje úplne iná liga formovaná do hlbšej psychiky ľudskej bytosti. Bolo by zbytočné riešiť prečo taká kinematografia prešla zo scény v sprche filmu Psycho, do hektolitrov krvi v každej druhej US produkcii s označením: zaručený horor. Faktom ale ostáva, že tam kde niečo začína so srdcom na pravom mieste, nemôže v konečnom dôsledku produkt väčšinu sklamať. Hra Saw dorazila ku mne vo štádiu nepoznania filmovej adaptácie ale fakt, že za produkciou tohto projektu stojí spoločnosť Konami, mi dávala slušné nádeje do budúcnosti. Ich Silent Hill sériu vám nijako nemusím bližšie približovať a preto rovno prejdime k ich spracovaniu univerza Saw. Nebudem riešiť filmy ale v prvom rade samotnú hru a jej možné proporcie pre hráčov ako takých.

Je to práve Japonský kult menom Silent Hill, čo sa bude v aktuálnom článku pretriasať v mojej hube až príliš často a je to práve toto temné univerzum, ktoré svojou piatou časťou definitívne rozdelilo fanúšikov na dva tábory a jeden z nich na desať tisíc percent musel doceniť kvality nečakane úspešného diela menom Saw. Na všetko ale treba ísť postupne a s rozumom. Saw: The Video Game poskytuje klasický koncept third person survival hororu so špecifickým artom, ktorý si logicky berie väčšinu atmosféry z už spomenutého pomenovania hrdzavej pili na železo. Konami zobrala toto game spracovanie maximálne vážne a do vývoja hry plne zakomponovala scenáristov filmov a to menovite Jamesa Wana a Leigh Whannella, ktorých poverila napísaním úplne nového príbehu, ktorý v sebe pravdepodobne bude obsahovať určité percento poznaného, ale to u hry nemôže byť nikdy na škodu. James a Leigh vás svojou tvorivosťou ponoria do zaujímavého deja v hlavnej úlohe s bývalým detektívom menom David Tapp (v originálne ho dabuje pomerne neznámi herec Earl Alexander ale jeho prejav je vysoko kvalitný čím už popredu hodnotím zvukovú stopu dialógov). Davida, si teda na mušku zobral "Jigsaw" ako hlavný realizátor novej zábavy na život a na smrť a tu sa u predstavenia jeho hlasu trocha zastavím. Herecky ho obsadili do známeho mena Tobin Bell, ktorí okrem toho že v originálne nahovoril hral Jigsaw postavy vo všetkých šiestich filmoch Saw, ukázal svoj talent aj v snímkoch ako The Verdict či An Innocent Man. David je teda v jeho rukách a ako to už v príbehoch Saw býva, nebojuje len za svoje prežitie v zvrátenej hre ale aj za prežitie svojich známych či postáv, ktoré v minulosti osobne stretol.

Tvorcovia sa rozhodli, že prostredie a dej hry zasadia do zaujímavej kombinácie miest nemocnice, psychiatrickej liečebne, detskej škôlky a iných kontrastne odlišných lokácií, ktoré sú súčasťou jedného zdravotného komplexu ktorý sa ocitol v z devastovanom stave. Jigsaw si ho zobral na starosti, všade rozmiestnil svoje TV zariadenia (ten chlapec musel zdediť koncern Tesla), kamery a predovšetkým zástup smrtiacich pascí, medzi ktorých zasadil desiatky ľudí s úmyslom ich postaviť do najkrutejšej pozície v ich živote. Práve tu, sa David prebúdza na páchnucej toalete nemocničného oddelenia. Na hlave ma pripnutý železný mechanizmus s časovým akcelerátorom a ak nechce aby mu z hlavy ostala len mysa na ravioly, musí začať nastatú situáciu bleskovo riešiť. V tomto je celý princíp hry Saw od začiatku až po jej koniec. Ten môže nastať cca do 12 hodín (podľa toho akú obtiažnosť z dvoch možností si zvolíte). Vašou primárnou úlohou je sa cez stovku príkazov vášho nového "pána" ktorý drží váš život vo svojich rukách prehrýzť až na samotný koniec hry. Počas cesty budete riešiť hádanky v rôznych formách a niekdy pôjde naozaj do tuhého. Silent Hill 5 nám nedal to čo nám Saw servíruje až v prehnaných množstvách. Takto by som v jednej vete mohol zhodnotiť prítomnosť puzzle formuliek. Pripravte sa na hľadanie kódu od dverí pomocou presného pohľadu na obrátené zrkadlo na WC. Budete si musieť vysoko vyhrnúť svoje rukávy nato aby ste mohli strčiť ruku do záchodu plného injekčných striekačiek, medzi ktorými sa nachádza kľúč v postupe ďalej (táto nenáročná forma mini hier, kedy v určitom časovom rozmedzí musíte rukou trafiť plávajúci kľúč medzi kyselinou či práve popísanými ihlami pekne spestruje hratelnosť). Ale ten kto videl aspoň jeden film, si určite presne vybaví dej hry ak poviem: čas je tu naozaj faktor smrti a života. David, sa bude dostávať do situácií kde jednoducho musí v časovom rozmedzí vyriešiť niekoľko hlavolamov v jednej línii ale čo je dôležité, musí si ich správnu postupnosť dobre premyslieť nato aby bol v konečnom dôsledku aj úspešný. V praxi to vyzerá asi tak, že Jigsaw vás vždy uzavrie v jednej či viacerých miestnostiach, pustí časomieru ktorá vedie na nejaký spúšťací mechanizmus smrti a vašou úlohou je dostať sa von alebo čas zastaviť. Tu sa tvorcovia mohli trocha viacej pohrať s variabilitou oslobodenia pretože počas celej hry to bude vždy len kombinácia troch vecí. Nájsť ventil od unikajúceho plynu, nájsť kľúč do elektrickej skrine a následne úspešne vyriešiť schému hlavolamu formou puzzle. Zo začiatku vás to bude určite baviť ale ku konci hry, kedy sa nebude meniť obsah ale len forma v podobe hustejších schém a menšieho času, to bude skorej frustrovať než niečo iné. Na druhú stranu musím ale v hre pochváliť checkpoints body, ktoré sú dokonale rozmiestnené tak aby ste sa nemuseli po vlastnej smrti vracať dlho na miesto kde ste skončili.

A to že v hre budete zomierať často je viac než isté. Nie snáď preto, že by ste boli už vopred odsúdený na nejakú prehnanú formu náhody (ktorá tu ale samozrejme je tiež prítomná, o tom neskoršie) ale skorej pôjde o vašu klesajúcu pozornosť. Nemocnica a jej okolie je doslova obsypané rôznymi nástrahami (niektoré tam nechal Jigsaw a niektoré vaši súperi), ktoré vám behom sekundy odstrelia hlavu z krku. Tento faktor som postupne začal považovať za jeden z viacerých odkazov na už spomenutý Silent Hill. Práve tam ste boli ovládaný silou zvuku a momentu prekvapenia, kde vám po nejakom čase ticha vyrazil dych neuveriteľný škrek z poza chrbáta. V hre Saw je tento proces nahradený tým istým princípom len s malou zmenou. Pätnásť minút, sa môžete v tichosti prechádzať po prázdnych chodbách márnice a akonáhle na moment zabudnete baterku preventívne namieriť na tmavú časť vchodu do miestnosti, vaše nohy pretrhnú drát na pasci a hore umiestnená brokovnica vás pošle do večných lovíšť. Ubezpečujem vás, že tento proces dokáže pekne vystrašiť a pohnúť vám so srdcom. Práve tieto nástrahy si ale dobre naštudujte, po ich jednoduchom zneškodnení si totiž do inventára môžete ukladať rôzne súčiastky, ktoré následne využívate vo svoj prospech. Nezabúdajme totiž, že ste stále len obeť v okruhu ľudí s rovnakým osudom a inými telesnými proporciami. Preto z času na čas narazíte na šialenú bytosť ktorá bude v rukách držať palicu, rozbehne sa na vás s revom: "Daj my kľúč" a vám neostane nič iné, než sa brániť a uplatniť heslo: keď nie on tak ja. K tomu vám bude slúžiť zástup rôznych predmetov ako skoliť súpera okrem metódy ručne stručne. Od skalpelu, železnej trúbky, drevenej nohy od stola, lampy, injekcie, časti figuríny či strelnej zbrane si budete môcť užívať aj kladenie vlastnoručne vyrobených nástrah a bômb. Stačí len ak v hre nenecháte ani jednu skriňu len tak bez preskúmania a za pár hodín vám inventár dovolí vyrábať vlastné ohnivé míny, plynové nástrahy či iné pomôcky prechodom hry.

Je načase, sa trocha venovať najslabšej veci v celej hre. Bojový systém sa tvorcom zo spoločnosti Zombie Inc. hrubo nepodaril. Je otázne čoho chceli docieliť, či niečo odlišné od Silent Hill schémy akčného tlačítka a zamerania na súpera ale v konečnom dôsledku tu máme až príliš chaotický systém obrany (ktorý defacto ani nefunguje) a nelogicky nepresný koncept útočenia. Súpera môžete v hre skoliť dvoma spôsobmi. Buď mu zasadíte niekoľko rán priamo do tela bez mierenia, čo ale bude chcieť dobré časovanie alebo použijete akýsi model spomalenia, kde vás hra pošle do mini hry s triafaním tlačidiel. Ani jedna cesta nieje dotiahnutá dokonca a tak som si najviac obľúbil ničenie pomocou kladenia nástrah či zapínania elektrického prúdu do vodou napustených časí hry (nehovoriac o tom, že ste od začiatku bosí a tak sa musíte vyhýbať sklu a iným predmetom, ktoré by vám spôsobili krvácanie). Jigsaw vás prevedie sériou levelov, na konci ktorých budete riešiť vždy nejakú náročnejšiu hádanku, aby ste dostali zo spárov smrti vášho kolegu v tiesni. Tieto kvázi, súboje proti bosovi sú spracované celkom kvalitne ale zase je tam často až prehnaný podiel náhody, ktorý vás donúti hru opakovať niekoľko krát až sa to nakoniec podarí. Čo ma na hre fascinovalo asi najviac bola slušná grafická stránka a hlavne zvuk prepojený s artom celej mapy hry. Budete sa prechádzať cez mraziarenské boxy s kusami zmrznutých zvierat, skákať cez zborené výťahové šachty, behať po nádvorí zasypanom snehom či hľadať dokumenty vedúce k príbehu v klasicky vykreslenej školskej triede ako z mestečka Silent Hill. Zo začiatku budete tmu odháňať slabým plameňom zo zapaľovača (tu musím tvorcov pochváliť za fakt, že zapaľovač nevydrží horieť dlho v kuse a často vám bude nečakane zhasínať), neskoršie nájdete blesk z fotoaparátu či najlepšiu formu svietenia a to baterku.

O hre Saw, by sa toho dalo napísať ešte na tony, ale keďže jej potenciál je predovšetkým v atmosfére, nechcem kaziť potencionálnemu zákazníkovi prekvapenie z hry. Paradoxne ma práve hra donútila pozrieť na prvé filmové spracovanie, ktoré má rozhodne svoju atmosféru a tak môžem jej fanúšikom game projekt len a len doporučiť. Úžasná atmosféra je trocha zrážaná dole zlým bojovým konceptom, opakujúcimi sa puzzle hádankami a celou schémou postupu. Je jasné, že dej hry nedovoľuje nejaké prílišné odbočovanie ale aj napriek tomu sa tvorcovia pohrali s pár spestrením ako sú mini hry, hľadanie dokumentov, hlasových pások či otváranie zvláštnych mechanizmov pomocou prevodových koliesok. Energiu, si David následne doplňuje naozaj vkusne a to vpichnutím lieku cez striekačku rovno do krku alebo ruky, čo je viac ako zaujímavé už pri samotnom sledovaní. Saw (video game) mi dal toľko čo mi posledná časť série Silent Hill neposkytla ani po druhom prejdení. Preto pre každého fanúšika hororu a adventúriek, musím hru vysoko vyzdvihnúť. Nejedná sa o hit roka ale predovšetkým o prekvapenie vo forme kvalitne odvedenej atmosféry. Ďakujem za pozornosť.

Zlý koncept súbojov to zráža celé dole.

Slušná a pre temný art hry ideálnej kvality.

Silent Hill v trocha komornejšej forme.

Obávam sa, že znovu hratelnosť tam je minimálna aj keď na konci budete prekvapený.