Písal sa rok 1990 a herná kultúra síce nebola čerstvo narodená ale ani by ste u nej nenašli krabičku kondómov či tubu vazelíny. Konzole sa práve prebúdzali k životu a naopak PC stroje pomaly ale iste dosahovali najväčšieho záujmu u hc hráčov na celom svete (ak nepočítam hracie automaty). Jednou z hier, ktoré sa od tých čias dokázali navždy zapísať do hernej histórie je aj projekt The Secret of Monkey Island. Ron Gilbert, Tim Schafer a Dave Grossman pracovali na svojich hrách od roku 1988 a na ich konte do tých čias ležali nemenej zaujímavé názvy ako Maniac Mansion či ešte populárnejší Indiana Jones and the Last Crusade: The Graphic Adventure. Akonáhle však trh pohltil príbeh okolo tajomného ostrova Opíc, nastalo zmrazenie času a to až do dnešných čias, kedy sa hra dočkala portu na súčasné konzole a logicky boli očakávania viac ako veľké. Keďže okrem grafickej premeny a dabingu, nič na hre neubudlo, nemal som preto ani načo váhať a hru som si za smiešnych 800 MS bodov okamžite ako to bolo možné, naťahal do Xboxu 360. Vítam vás teda u aktuálnej recenzie na arkádu menom The Secret of Monkey Island: Special Edition.

Rozhodne by som mal začať onou premenou hry do súčasnej podoby, ktorá síce nieje nijako podstatná či drastická ale priamou úmerou zlepšuje hratelnosť či onen pocit z atmosféry. Ak by ste však nemali chuť si hru užívať v novej a totálne pre-kreslenej 2D grafiky (1080i widescreen (1920 x 1080 rozlíšenie) tohto point-and-click klenotu, hra vám jednoduchým stlačením gombíka "back" dá možnosť užívať si hru či len určitú pasáž, v starej a rozhodne aj dnes ešte zaujímavej grafike z roku 1990 (len tak mimochodom, za takýto krok vám naskočí 5 bodov na ajch konto). Aby som sa ale vrátil k onej zmene, tak okrem naozaj pôvabných sekvencií kde si grafika dá záležať na štýle artu okolo tejto post- pirátskej adventúrky, na vás pri určitých častiach bude čakať aj kvalitne spracovaný dabing. Ten by som suverénne označil za bezchybný a to hlavne vďaka profesionálnym hercom, ktorý sa na tejto časti hry podieľali. Poďme však teraz trocha do samotného deja hry, ktorý si zaslúži minimálne jemné načrtnutie základov. Vaše meno ako hlavného a naivného hrdinu hry, je Guybrush Threepwood. Ano, toto spojenie už od začiatku bude vkladať do jednotlivých rozhovorov kus humoru a či už sa vám to bude páčiť alebo nie, vo svete tejto hry si vás zato bude každý doberať. Gaybrush prichádza do dokov k mestečku na ostrove ako vytrvalá ikona za cieľom stať sa obávaným pirátom, plaviť sa s družinou po mory, plieniť, ničiť a okrádať ale má to jeden podstatný háčik. Aby bol hoden titulu: pirát so všetkým čo k tomu patrí, musí logicky prejsť klasickým scenárom či obratom skúseností. Potrebuje meč, lopatu na poklad, kartu podľa ktorej ho nájde a veľa veľa ďalšieho. Práve tu sa začína dobrodružstvo plné humoru, absurdity, recesie, tuhých hádaniek a chaosu z otázky: čo teraz?!

Ak by vám moje slabé načrtnutie príbehu pripadalo až príliš povrchné tak vás môžem ubezpečiť, že to bol opis len pár úvodných hodín počas ktorých sa budete postupne zoznamovať nielen s konceptom hry ako takým ale predovšetkým s charaktermi okolo vás. Ústrednou postavou tohto diania je aj krásna či pôvabná guvernérka dokov menom Elaine Marley a práve do nej sa náš mladý a neskúsený Gaybrush bezhlavo zamiluje. Ešte však než si stačí vymeniť spodné prádlo, prichádza šokujúca správa: Elaine bola unesená obávaným a pomerne mystickým pirátom menom LeChuck. Tento duch, ktorý svoju posádku poskladal z mŕtvol a podobných existencií, sa však ani len neobáva akejkoľvek odvety od vás ako oddaných hrdinov lásky. Tu by som celé priblíženie hlavnej dejovej linky ukončil a zbytok už nechal na vás ako objaviteľoch niečoho, čo si rozhodne zaslúžilo oprášenie aj v dnešnej dobe technických prežitkov. Žáner point-and-click je jasne daný stropom používania predmetov, ich kombinácie a vhodného načasovania na prenos. Toto všetko ostalo samozrejme zachované ale čo robí The Secret of Monkey Island tou "jedinečnou" hrou ostávajú dokonale prepojené udalosti bez jediného zaváhania. Každý z charakterov, ktorý vás v hre oslovia, si žije svoj život bez nejakého opakovania a tak neexistuje v hre jediný dialóg, ktorý by vás minimálne nepobavil či nedonútil si premyslieť nejaký ten krok smerom dozadu a naopak. Ak som spomenul humornú časť tejto hry, tak tá je tak isto dôležitá pri budovaní atmosféry ako idylická hudba či originálny art.

Garantujem vám záchvat smiechu pri nezabudnuteľnom dialógu s charizmatickým predavačom lodí v strede ostrova. Jeho meno je Stan, má na sebe koberec z karafasu a na hlave mexický klobúk. Jeho prejav ako keby vypadol z USA produkcie filmovej tvorby a počas sekvencie, kedy my tento pán predal loď takmer pred rozpadom, som sa naozaj smiechu nezdržal. Nebudem vám tu teraz opisovať presné "joke" tvary ktoré v hre zaznejú, pretože by som tým zbytočne kazil zábavu niekomu kto sa do hry chystá len ponoriť, ale humorná vložka sa v hre vyskytuje naozaj na každom kroku a nenechá vás len tak chladným. Ak by som sa na záver tejto recenzie na túto arkádovku, mal trocha vyjadriť k obtiažnosti ako takej tak určite to nieje ani v tejto verzii prechádzka ružovou záhradou (cez podržanie tlačítka !X! si môžete vyvolať nápovedu v danej lokácii). Je nutné ovládať aspon z časti jazyk aby ste sa mohli prepracovať cez úvodný kapitolu a zvlášť u bojových sekvencií je nutné vedieť presne akú odpoveď potrebuje váš hrdina na to správne zareagovanie. V hre síce ako pirát sem tam vytiahnete meč, ale váš úspech nebude paradoxne založený na umení šermu ale na schopnosti trefne zosmiešniť súpera a definitívne ho tak zbaviť chuti do boja. Na každú repliku existuje odpoveď a tak je nutné aby ste si dobre rozmysleli čo na danú urážku odpoviete. Hádam vám ani nemusím zase pripomínať, že u takýchto súbojov, sa humor tak isto nezaprie a pôjde okamžite do popredia. The Secret of Monkey Island: Special Edition, hra za 800 MS bodov je povinnosť pre každého kto si predlohu nemal šancu užiť už v roku 1990 a tak isto je to jasná pozvánka do sveta kde je prvoradá hratelnosť, hudba a humor v úžasne uvarenom mixe zábavy. Ak vám žáner point-and-click nebol nikdy proti srsti, neváhajte ani sekundu a do tohto skočte viac ako bezhlavo.